Albrechtina

HUDBA ZNÁMA AJ (NE)ZNÁMA

Hoci kultúra, umenie či hudba majú svoje médiá, prostredníctvom ktorých sa zhmotňujú, ich skutočným médiom je živá ľudská myseľ, ľudské vnútro či ľudská duša. V skutočnosti môžu žiť teda len vďaka záujmu konkrétneho človeka, vďaka ľudskej vzájomnosti a ľudskej tradícii.

Občianske združenie Albrechtina vzniklo na jeseň roku 2010. Vzniklo z vedomia, že inštitucionálne umenie začalo u nás strácať svoju skutočnú podstatu, keďže sa v dosiaľ nevídanej miere začalo krížiť s požiadavkami svojej ekonomickej bázy. Táto nevyhnutne začala z umenia vytláčať jeho vlastnú podstatu, jeho výpovednú a komunikačnú hodnotu, ktoré sú skutočným zmyslom umenia. Neinštitucionálne umenie sa pritom dostáva čoraz väčšmi na okraj spoločenského záujmu, pretože sa naň nevzťahujú reklamné aktivity, mediálna propaganda a nevzťahuje sa naň ani kategória ekonomickej návratnosti či ekonomického zisku. Neinštitucionálne umenia sa stali ohrozeným druhom.

Albrechtinu sme pomenovali podľa dvoch významných osobností, ktoré v 20. storočí v priestore našej Bratislavy, podliehajúcom tvrdým politickým, národnostným či ekonomickým tlakom, vedeli vytvoriť priestor pre živé umenie, lebo vedeli osloviť predovšetkým vnímavú dušu mladého človeka v čase jej formovania.

Skladateľ, dirigent, organizátor hudobného života a pedagóg Alexander Albrecht (1885–1958) bol kľúčovou osobnosťou bratislavského hudobného života najmä v období 1. československej republiky. Stál na čele bratislavského Cirkevno-hudobného spolku a Mestskej hudobnej školy po tri desaťročia a s neúnavnou aktivitou modernizoval a formoval moderný hudobný život Bratislavy. Vytváral priestor pre aktuálne hudobné myslenie, vychovával hudobníkov pre svoju profesiu a bratislavskú pospolitosť viedol k zážitkom z hudobného umenia a k jeho chápaniu.

Jeho syn Ján Albrecht (1919–1996) pôsobil takisto najmä ako pedagóg, organizátor a človek pera. Práve Jánovi Albrechtovi sa podarilo v dobe normalizácie vytvoriť priestor pre objavné chápanie hudby, a najmä vďaka nemu sa súčasťou hudobného života Bratislavy stala aj historická hudba.

 Hlavným cieľom Albrechtiny sa stala teda resuscitácia hudby, na ktorú naše inštitúcie zabudli, alebo bola celkom zrejme z nášho hudobného života vyhnaná z najrozmanitejších dôvodov. Albrechtina teda akcentuje najmä objavnosť koncertnej dramaturgie, ktorá chce komplementovať jestvujúci inštitucionálny hudobný život.

Rovnako významným cieľom Albrechtiny je vytvorenie koncertného priestoru pre recitály najmä interpretov mladších generácií, keďže pódiová skúsenosť je nenahraditeľnou devízou pri formovaní ich umeleckého profilu.

 Albrechtina chce svoje myšlienkové dominanty šíriť aj mimo vlastných aktivít, čo je možné vďaku tomu, že nositeľom jej ideálov sa stáva interpret, v ktorom práve hudba žije či môže znovu žiť. K šíreniu zámerov Albrechtiny patrí aj stály komplement koncertného života – vytváranie zvukovej pamäti usporadúvaných koncertov, ktorá môže slúžiť na najrozmanitejšie ďalšie účely. K týmto vzdialenejším cieľom teda patrí aj nahrávanie naštudovaného repertoáru, nahrávky na CD, ktoré činnosť Albrechtiny môže inšpirovať.

Vladimír Godár

Členovia združenia

Vladimír Godár

Skladateľ Vladimír Godár po súkromnom štúdiu kompozície (Peter Bartovic) pokračoval na bratislavskom Konzervatóriu (Juraj Pospíšil) a na VŠMU u Dezidera Kardoša. Jeho pracovné pozície (OPUS, SAV, časopis Slovenská hudba, Národné hudobné centrum, Filozofická fakulta UK, Akadémia umení v BB, VŠMU) formovali jeho všestrannú osobnosť, a tak sa okrem skladateľa či klaviristu stal redaktorom, vydavateľom, píšucim autorom-publicistom, muzikológom, učiteľom, estetikom, a v neposlednom rade i organizátorom hudobných podujatí a osnovateľom mnohých projektov (CD, koncerty, knihy). Godár je autorom vyše stovky skladieb pre sólové nástroje, komorné zoskupenia i orchestrálne telesá, s čisto inštrumentálnym i vokálnym či vokálno-inštrumentálnym obsadením. Navyše je známy ako skladateľ filmovej hudby.

Ako muzikológ sa venuje predovšetkým historickým vývojovým aspektom hudby, zaoberá sa poetikou, estetikou a rétorikou hudby. Je výnimočným znalcom slovenských hudobných dejín a zaslúžil sa o oživenie mnohých zabudnutých kompozícií a autorov a o ich návrat na naše koncertné pódiá. Pomáha tak zapĺňať biele miesta našej histórie.

web

profil

Eva Šušková

Speváčka Eva Šušková absolvovala spev na VŠMU u Viktórie Stracenskej, absolvovala interpretačné kurzy v Rakúsku, Maďarsku a v Českej republike. Spolupracuje s viacerými slovenskými skladateľmi a zameriava sa na interpretáciu hudby 20. storočia a súčasnosti. Hosťuje v SND a v Štátnej opere v Banskej Bystrici. Spolupracovala so všetkými významnými orchestrami na Slovensku, s Ostravskou filharmóniou, súbormi Prague Modern, Quasars Ensemble, Solamente Naturali, Capella Istropolitana, chrámovým zborom Ad Una Corda a ďalšími, s ktorými absolvovala desiatky koncertov v štrnástich krajinách Európy a v USA. Nahrávala pre Brilliant Classics, Dynamic, CPO a Diskant. Roku 2013 úspešne absolvovala doktorandské štúdium u Petra Mikuláša. 

profil 

Ján Slávik

Violončelista Ján Slávik študoval na bratislavskom Konzervatóriu u G. Večerného a K. Filipoviča a na VŠMU u J. Podhoranského. Komornú hru študoval na viedenskej Hochschule für Musik und Darstellende Kunst u F. Samohyla a G. Pichlera. Roku 1992 ukončil doktorandské štúdium na VŠMU a od roku 1993 tu pôsobí ako pedagóg. Zúčastnil sa mnohých interpretačných kurzov a je držiteľom viacerých ocenení. Je zakladajúcim členom Moyzesovho kvarteta (1975), s ktorým koncertoval takmer vo všetkých štátoch Európy, Japonsku, USA a Kanade a nahral viac ako 30 CD. Ako sólista účinkoval s mnohými orchestrami vo viacerých štátoch Európy. Od roku 2008 pôsobí ako koncertný majster Slovenskej filharmónie. S Danielou Varínskou uviedol a nahral kompletné Beethovenovo dielo pre klavír a violončelo (vydavateľstvo Diskant), ako aj suity a sonáty J. S. Bacha a sonáty Johannesa Brahmsa. Premiérovo uviedol mnohé skladby, viacerí slovenskí autori mu venovali svoje diela (Iršai, Kupkovič, Zeljenka). Pre Diskant nahral Cello Works Ilju Zeljenku i diela iných slovenských autorov. Pravidelne spolupracuje s rozhlasom a televíziou, jeho nahrávky vyšli aj na CD Marco Polo, Naxos, TUTL a Classico.

Pravidelne vedie majstrovské interpretačné kurzy. Je zakladateľom Medzinárodného festivalíku umenia Hudba Modre a Slovenského festivalíku umenia Hudba Trnave.

web

profil

Magdaléna Bajuszová

Klaviristka Magdaléna Bajuszová sa začala venovať klavírnej hre už v útlom detstve. Bola mimoriadnou a neskôr riadnou študentkou bratislavského Konzervatória (Peter Čerman, Eva Pappová), ako aj absolventkou VŠMU (Daniela Varínska, Cyril Dianovský, Ida Černecká). Už počas štúdií získala viacero ocenení na medzinárodných súťažiach. V jej repertoári prevláda hudba 19. (Brahms, Rachmaninov) a 20. storočia (Schönberg, Berg, Webern, Šostakovič, Bartók, Hindemith, Stravinskij, Poulenc). Osobité uznanie si získala najmä uvádzaním diel novodobých autorov, z ktorých mnohé premiérovala a nahrala na CD (autorské CD Zeljenku a Kolkoviča, skladby Burlasa, Breinera, Godára, Szeghy). Popri sólistickej činnosti sa venuje aj komornej hudbe a výučbe klavírnej hry na Konzervatóriu i na VŠMU. 

profil 

Juraj Tomka

Juraj Tomka po štúdiu na Konzervatóriu v Bratislave, kde bol žiakom Stanislava Muchu, pokračoval na bratislavskej VŠMU ako žiak Jozefa Kopelmana a Alexandra Jablokova. Na Universität für Musik und darstellende Kunst vo Viedni študoval u Jana Pospíchala, Petra Schuhmayera a Johannesa Meissla (obaja Artis-Quartett Wien). V súčasnosti pokračuje na VŠMU ako doktorand. Je víťazom niekoľkých interpretačných súťaží. Zúčastnil sa na husľových kurzoch viacerých významných huslistov (Jindřich Pazdera, Vesselin Paraschkevov, Jozef Kopelman, Serguei Azizian, Isaac Schuldman, Francesco Senese, Simone Jandl). Pôsobil v niekoľkých medzinárodných orchestrálnych telesách: International Youth Symphony Orchestra, Bremen, Wiener Jeunesse Orchester, Viedeň, European Union Youth Orchestra, pod vedením svetoznámych dirigentov. Účinkoval so Slovenskou filharmóniou, Symfonickým orchestrom Slovenského rozhlasu, Capellou Istropolitanou, Spira mirabilis, hral v Slovenskom kvartete, Sláčikovom kvartete Jána Strmenského, Klavírnom triu Istropolis. V súčasnosti je prvým huslistom Muchovho kvarteta, ale vystupuje aj sólovo, napr. so Symfonickým orchestrom Konzervatória v Bratislave, Symfonickým orchestrom VŠMU Bratislava, Štátnym komorným orchestrom Žilina, Štátnou filharmóniou Košice, s Moyzesovým kvartetom, VŠMU Baroque Ensemble, Barokovým komorným orchestrom. 

profil

Xénia Jarová

Klaviristka Xénia Jarová (rod. Ljubimová) sa narodila v Prešove v rodine s hudobníckou tradíciou. Základné hudobné vzdelanie získala na prešovskej ZUŠ A. Moyzesa, kde sa venovala klavírnej hre a spolupráci v komorných zoskupeniach, s ktorými realizovala aj nahrávky v prešovskom regionálnom štúdiu Slovenského rozhlasu. Konzervatoriálne štúdiá hry na klavíri absolvovala v Bratislave v triede Edity Toperczerovej. V tomto období pôsobila aj ako korepetítorka Hudobno-dramatického spolku Tarasa Ševčenka, s ktorým sa zúčastnila niekoľkých festivalov na Ukrajine a v Poľsku. Je absolventkou Vysokej školy múzických umení, kde študovala pod vedením Idy Černeckej a Magdalény Bajuszovej. V súčasnosti je doktorandkou VŠMU. Venuje sa sólovému a veľmi intenzívne aj komornému repertoáru. Účinkovaním na festivaloch „Prehliadka mladých skladateľov“ a „Nová slovenská hudba“ upriamuje svoju pozornosť aj na súčasnú hudbu. Koncertne vystúpila vo viacerých mestách Slovenska, Čiech, Poľska, na Ukrajine a v Anglicku. V koncertnom duu spolupracuje s manželom a kontrabasistom Filipom Jarom. V auguste 2012 spoločne získali v Piešťanoch na Festivale mladých umelcov Cenu za interpretáciu. 

Martin Krajčo

Gitarista Martin Krajčo (1977) vyštudoval hru na gitare v triede prof. Jozefa Zsapku na bratislavskom Konzervatóriu a na VŠMU. Na mnohých európskych majstrovských kurzoch študoval pod vedením Costasa Cotsiolisa, Lea Brouwera, Álexa Garrobého, Huberta Käppela, Zorana Dukića, Jorgosa Panetsosa, Alberta Walter Salina, Luisy Walkerovej a iných významných gitaristov. Získal ocenenia na domácich a medzinárodných súťažiach. Dosiaľ účinkoval na mnohých domácich i medzinárodných festivaloch a na koncertoch v európskych krajinách. Ako sólista spolupracoval s mnohými domácimi i zahraničnými orchestrami a ako komorný hráč s významnými sólistami a súbormi (Emily Van Evera, Andrea Dudášová, Sefika Kutluer, Eugen Prochác, Ján Slávik, Moyzesovo kvarteto, Bratislavské sláčikové kvarteto).

Od roku 1997 je členom Bratislavského gitarového kvarteta, ktoré koncertovalo na Slovensku i v takmer všetkých krajinách Európy a premiérovo uviedlo skladby viacerých slovenských autorov. Bratislavské gitarové kvarteto spolupracovalo s orchestrami na uvedení koncertantných skladieb Joaquína Rodriga, Petra Breinera, Germaine Tailleferre a Martina Burlasa. S manželkou Radkou sa Martin Krajčo venuje tiež duetovej hre. Je domácim priekopníkom hry na historických nástrojoch 19. storočia.

Krajčova diskografia obsahuje sólové diela (Torroba, Tansman, Mompou, Farkas, Brouwer, Bogdanović, Mertz), gitarové duetá (Mertz) a skladby pre gitarové kvarteto (Rossini, Ravel, Brouwer, Dyens, Falla, Piazzolla).

Krajčo je tiež autorom dizertačnej práce Hudba pre gitaru v Bratislave v prvej polovici 19. storočia, s dôrazom na osobnosť C. J. Mertza (Bratislava 2007) a ako pedagóg hry na gitare pôsobí na bratislavskom Konzervatóriu i na VŠMU.

web

profil

Albrechtina 10 rokov – spomienky a úvahy

 

V časopise Hudobný život č. 5/2020 je na stranách 13 – 15 text jedného zo zakladajúcich členov Albrechtiny Vladimíra Godára o tom, čo viedlo k založeniu OZ Albrechtina a koncertného cyklu (Ne)známa hudba, o bilancovaní prvých desiatich rokov, o prítomnosti a budúcnosti slovenskej hudby.  

HZ-5-2020-str13-15.pdf