2010
Takáto
filantropia prominentného tvorcu vo vzťahu k iným autorom je v domácich
hudobných pomeroch skôr výnimočná [...]
(Ivan Marton, HŽ
2011/3, s. 8, o Albrechtine)
Projekt
Albrechtina zaujme predovšetkým záujemcov o tvorbu, aká sa na slovenských
pódiách z rôznych dôvodov neobjavuje. Dramaturgia sa zameriava na skladby,
ktoré nezazneli na verejnosti alebo im nebola venovaná dostatočná pozornosť.
[...]
Detské piesne pre spev a klavír op. 13 Alexandra Moyzesa svojou jazzovou
štylistikou dráždili „nacionalisticky“ zameranú kritiku už v čase vzniku
(1931), v neskoršom období (po roku 1945) boli vyhýbavo označované ako „skladateľovo
vybočenie“. E. Šušková svojou
interpretáciou potvrdila, aké kúzelné takéto „vybočenie“ môže byť. Desať uspávaniek Jána Cikkera z roku
1973 a sedem riekaniek z cyklu Varila
mamička kašičku Eugena Suchoňa boli intímnou a pôvabnou reflexiou
folklóru, čo Šušková s Pažickým
adekvátne vystihli a využili na doznenie recitálu.
(Ingeborg
Šišková, HŽ 2011/3, s. 8, KA 31. 8. 2010)
Kus bratislavskej
hudobnej histórie, ktorej reflexia bola príliš dlho udržiavaná na okraji
oficiálneho záujmu, tu opäť, ako v poslednom období potešiteľne často,
dostal zelenú najmä vďaka činnosti občianskeho združenia Albrechtina
[...]
Známe aj neznáme diela tohto večera našli v
Magdaléne Bajuszovej priam ideálnu
tlmočníčku. Popri svojej povestnej oddanosti hudbe 20. storočia všeobecne a
slovenskej hudbe zvlášť opäť potvrdila mimoriadnu schopnosť zvládnuť za jediný
večer obrovské penzum náročných, zväčša novonaštudovaných diel, a najmä
obdivuhodne vystihnúť ich rozdielne charaktery, kompozičné štruktúry a dodať aj
tým najrozsiahlejším kompozíciám ucelený a uchopiteľný tvar. Bajuszovej
suverénna a zároveň neokázalá hra stojí celkom v službách interpretovaných
diel, čoho výrečným dôkazom bola aj ohlásená zmena poradia dvoch posledných
diel večera: namiesto pôvodne na záver plánovanej, pre klaviristu efektnej
Bartókovej skladby V prírode sa
rozhodla ukončiť program Némethovou hlboko osobnou klavírnou výpoveďou, Epitafom na tému Kamilkinej nénie (do
hudby transformovaného žiaľu nad úmrtím dcéry).
(Alžbeta
Rajterová, HŽ 2011/3, s. 9, KA 16. 11. 2010)
Lyrický, miestami
až zastretý tón Čižmarovičovho
nástroja pochádzajúceho z talianskej dielne 18. storočia sa postupne stal
svietivejším a v zhode so svojou partnerkou [Zuzana Čižmarovičová] huslista dominoval v záverečnej Poetickej suite, kde krehkosť úvodu,
elegancia štylizovanej sarabandy, esprit Scherza
a vrúcnosť Uspávanky tvorili
východisko k výborne prednesenému Finále
– korune nielen skladby, ale aj celého koncertu [...]
(Ľubomír Chalupka,
HŽ 2011/3, s. 9, KA 13. 12. 2010)