2016


Albrechtina: klavírne kvintetá bratislavských spolužiakov

Je veľmi dobre, že partitúra prvého významnejšieho diela Alexandra Albrechta, jeho Klavírneho kvinteta , začala po rokoch opäť žiť pódiovým životom. (...) Kto zmeškal príležitosť počuť kvintetá v tomto obsadení na minuloročných BHS, mal šancu na koncertoch Albrechtiny – ten plánovaný na koniec marca sa pre chorobu neuskutočnil, opakovaný pokus 21. 6. však už bol vydarený. Dva monumentálne štvorčasťové cykly (a k nim možno prirátať ešte veľkolepé Klavírne kvinteto c mol op. 1 Ernö von Dohnányiho) poskytujú skvelý materiál na porovnávanie: vychádzajú z rovnakého kultúrneho prostredia a doby, z rovnakého brahmsovsko-regerovského inšpiračného podhubia, obaja mladí autori v nich chceli ukázať vyspelosť svojej kompozičnej techniky, obaja sa čoskoro od ich štýlu odklonili a vydali sa novými cestami. Rozdiel je v tom, že kým v jednom prípade bolo kvinteto takpovediac odrazovým mostíkom k tvorbe, ktorá sa právom stala svetovým fenoménom, v tom druhom nasledovalo zotrvanie v lokálnych súvislostiach. Prečo je tomu tak a do akej miery sa na tom podpísala veľkosť individuálneho talentu, resp. okolnosti spôsobné prostredím, by mohlo byť predmetom zaujímavých úvah. Odpovede, ktoré ponúka susedstvo dvoch vzájomne viac-menej rovnocenných kompozícií na programe jedného koncertu, zďaleka nie sú jednoznačné a priamo čiare...

(Robert Kolář, HŽ 2016/7-8, s. 2, KA 21. 6. 2016)