2013 Tento rok si pripomíname 170.
výročie narodenia Jána Levoslava Bellu. Prvý koncert 4. ročníka cyklu (Ne)známa
hudba (5. 3.) patril jeho tvorbe pre klavír. Náročnej úlohy sa zhostil významný
slovenský klavirista Peter Pažický, ktorý v Pálffyho paláci odohral
skladateľovo kompletné klavírne dielo. Ako prvá zaznela Svätomartinská kadrila skomponovaná počas Bellových študentských
rokov. Pažický s ľahkosťou vystihol nielen tanečný ráz hudby, ale aj ducha
mladého skladateľa na začiatku profesionálnej dráhy. Variácie na slovenskú ľudovú
pieseň Pri Prešporku na Dunaji sú ďalším opusom, ktorý interpret premyslel do posledného detailu. Introdukcia vyúsťuje do nástupu témy (tou je
harmonizácia ľudovej piesne), využívajúc prvky rubata a tempových zmien. Klavirista
podčiarkol jednoduchosť melódie a vo virtuóznych akordických rozkladoch v Allegro vivace či vo Finale. Tempo di mazurka, ktoré prináša mazurkový variant
témy v tempovej gradácii, posunul skladbu do technicky náročnej roviny, s
ktorou si bez zaváhaní poradil. Podobne možno hovoriť aj o jeho podaní Malých skladieb, romantických klavírnych miniatúr
s typickou melodikou, premenlivou agogikou a invenčnou klavírnou štylizáciou. Kremnická hasičská polka je príležitostná kompozícia, ktorá
nie je určená pre koncertné pódium, no kvalitná interpretácia dopomohla k
zrozumiteľnosti autorovho zámeru a vyčarila úsmev. Variácie na slovenskú ľudovú
pieseň Letí, letí roj sa
formovým riešením ponášajú na predchádzajúce variácie – dominantnosťou virtuózneho prvku,
evolučným prístupom k varírovaniu témy, ktorý mal interpret pevne v
rukách, i zvládnutým gradačným postupom k finálnej variácii. V Sonatíne e mol víťazí lyrický prvok nad
dramatickým, čo Pažický vystihol v jemnej farebnej hre. Vrcholom večera bola
azda najznámejšia Bellova klavírna skladba, Sonáta b mol. Zaznela jej druhá verzia, a to s
náležitým beethovenovským pátosom, čo je vítané, keďže je vystavaná v
intenciách beethovenovsko-brahmsovského sonátového cyklu. Večer uzatvoril valčík
pre štvorručný klavír Bábikin sviatok, kde
interpret spolupracoval s hosťom Vladimírom Šrankom. [...] Pažického hra je čistá a precítená, vyžarujú z nej pokora a úcta k Bellovej hudbe. Podarilo sa mu vystihnúť štýl „ľahších“ skladieb a pohotovo reagoval aj pri najzávažnejšom diele Bellovej klavírnej tvorby, jeho jedinej sonáte. Prezentoval hudbu rozsiahleho, štýlovo rôznorodého obdobia tvorby (medzi vznikom prvého a posledného klavírneho opusu skladateľa ubehlo 67 rokov) v rámci jediného koncertu na úrovni hodnej nahrávky. (Magdaléna Stýblová, HŽ 2013/4, s. č, KA 5. 3. 2013) Niet pochýb o tom,
že Milan Paľa dnes stelesňuje
jedného z najvýraznejších huslistov svojej generácie doma i v stredoeurópskom
priestore. Presviedča o tom neustále, ako to napokon preukázal aj 29. 4.
na treťom tohtoročnom koncerte cyklu Albrechtina. Okrem výnimočných
sólistických kvalít sprevádza tohto 30-ročného hudobníka povesť neúnavného
propagátora hudby, ktorá sa z nejakých príčin ocitla na periférii záujmu.
Pokiaľ ide o program spomínaného koncertu, podtitulu cyklu „(Ne)známa
hudba“ učinil zadosť. (Alexander Platzner, HŽ 2013/6, s. 2, KA 29. 4. 2013)
... náš prominentný sólista Ján Slávik s klaviristkou Danielou
Varínskou predniesli trojicu violončelových sonát z kompozičného odkazu
slovenských skladateľov. (Ivan marton, HŽ 2013/7-8, s. 12, KA 19. 6. 2013) Neformálnosť
interpretačného prístupu [Muchovho
kvarteta], vyrovnanosť s naštudovaním hudobného materiálu, prienik do
Bellovho kompozično-technického zámeru sa prejavil v Sláčikových kvartetách g mol a e mol. Zapôsobilo chápanie striedania tónov, reagovanie na prácu s témami a zmysel
pre tektoniku. (Ingeborg Šišková, HŽ 2013/10, s. 8, KA 17. 9. 2013) |