2023

(Ne)známa hudba 9/23: Mikuláš Moyzes - Sláčikové kvartetá - koncert spojený s prezentáciou knihy

10. 10. 2023 Prešov, Dvorana Evanjelického kolégia ECAV, Mucha Quartet 

Prešov zažil v októbri autorský koncert venovaný komornej tvorbe Mikuláša Moyzesa. Muchovo kvarteto na ňom odohralo všetky štyri Moyzesove sláčikové kvartetá (D dur, a mol, fis mol, G dur), ktoré boli len nedávno vydané v Hudobnom centre. 

Koncert sa konal symbolicky v priestoroch Dvorany Evanjelického dištriktuálneho kolégia, kde M. Moyzes so svojimi kolegami z Mestskej hudobnej školy v Prešove s istou pravidelnosťou hrával na klavíri, resp. dirigoval cirkevné a žiacke zbory. Rok 2022 však zaznamenal k téme „MM“ (takto signoval niektoré svoje diela M. Moyzes) aj edíciu takmer 680-stranovej publikácie Mikuláš Moyzes v úvahách a premenách času. 

Kniha bola na koncerte aj uvedená do života, a to za prítomnosti riaditeľa Hudobného centra Igora Valentoviča, editora Vladimíra Godára, flautistu Miloša Jurkoviča a jej spoluautorov Slávky Kopčákovej, Karola Medňanského a Renáty Kočišovej. Ako sa vyjadril editor publikácie na koncerte: „Poznanie tvorby Mikuláša Moyzesa nám môže napomôcť zorientovať sa v oveľa širších dimenziách fenoménu, akým bola slovenská hudobná moderna.“ 

Ak sa zamýšľame nad Moyzesovou komornou sláčikovou tvorbou, nad jeho štýlom a rukopisom, má omnoho viac presahov do klasicko‑romantických syntéz, než by sme očakávali. V koncepcii hudobných schém sa historicky pridŕža overených pravidiel. Jeho sonátový cyklus zachováva klasický pôdorys, ale obsahovo je neskororomantický, no motivická práca s ľudovou piesňou vôbec nevyznieva romantizujúco, ale modernejšie, na pozadí novodobej harmónie a poznaní Bartókovej hudby (Sláčikové kvarteto č. 2 – Allegro, Sláčikové kvarteto č. 1 – Gavotta). 

Kým Sláčikové kvartetá č. 1 D dur a č. 4 G dur sú zhmotnenou rozpomienkou na haydnovsko‑mozartovskú éru dokonalého sláčikového štvorhlasu, Sláčikové kvarteto č. 2 a mol je nadčasové, hlavne jeho 2. časť Adagio, ktoré osciluje medzi romantickou a v atonálnych náznakoch rozšírenou harmóniou. To, že sa Moyzes pri práci so slovenskou ľudovou piesňou opieral o edíciu zväzkov Slovenské spevy, je známe. V celej palete štyroch cyklov zaznievajú citácie viacerých ľudových nápevov, ale v premyslenom kontraste. 

Po zdanlivej prekomplikovanosti uvádza Moyzes ľudovú pieseň niekedy výrazne rytmizovanú (Sláčikové kvarteto č. 3 – Allegro ma non troppo), inokedy polyfónne vedenú tému ozvláštňuje ľudovým cifrovaním oboch huslí a duvajom (Sláčikové kvarteto č. 1 – Finale). 

Moyzes pozoruhodne pozdvihol slovenskú ľudovú spevnosť k odkazu európskej hudobnej tradície a vytvoril synergický celok. Mucha Quartet túto symbiózu pojal veľmi zrozumiteľne, ich súhra aj schopnosť sprostredkovania atmosféry skladby je obdivuhodná. Podujatie zorganizovala nezisková organizácia Albrechtina a Inštitút estetiky a umeleckej kultúry FF Prešovskej univerzity v spolupráci s Hudobným centrom.

(Renáta Kočišová, HŽ 2023/11, s. 6)

(Ne)známa hudba 8/23: MVíťazoslav Kubička - autorský koncert k 70. narodeninám

19. 9. 2023 Bratislava, Zichyho palác, Martin Ruman, Alena Hučková, Eva Šušková, Martin Krajčo, Irena Troupová, Alan Vizváry, Ján Krigovský

Autorské koncerty slovenských skladateľov sú u nás viac výnimkou, hoci by mali byť pravidlom. Malým ostrovom „pozitívnej deviácie“ je v tomto smere cyklus (Ne)známa hudba občianskeho združenia Albrechtina. Na septembrovom koncerte svojho 14. ročníka ponúkol pohľad na komornú tvorbu Víťazoslava Kubičku takpovediac v predvečer skladateľovho okrúhleho jubilea. 

Bol to nevyhnutne pohľad veľmi kusý, keďže Kubička je mimoriadne plodným autorom a katalóg jeho opusov sa dnes blíži k štyrom stovkám. V tomto zmysle má veľmi blízko k svojmu skladateľskému mentorovi a priateľovi Iljovi Zeljenkovi. Predvedené diela však pripomenuli, že kvantita nemusí nevyhnutne ísť na úkor kvality. Kubička je autorom hĺbajúcim nad každým detailom a zároveň dbajúcim o prepracovanosť koncepcie formy. 

Tieto kvality predostrela Jesenná sonáta pre violu a klavír (1984), jediné dielo v programe z čias pred prevratom. Kubičkov jazyk nezaprel spriaznenosť s „bunečnou“ kompozíciou, ktorú v rovnakom čase rozvíjal aj Zeljenka, no je o poznanie expresívnejší, podfarbený výraznou emóciou. Tá, na druhej strane, nepotrebuje poslucháča „prevalcovať“, nikdy nepôsobí maximalisticky. Interpreti Martin Ruman a Alena Hučková tak majú ďalší vzácny kúsok do kolekcie slovenských violových sonát. 

Ďalšie z kompozícií prezrádzajú v autorovom živote výraznú religióznu inšpiráciu, otvorene priznanú a prítomnú, najmä počnúc 90. rokmi. Príjemným prekvapením boli zhudobnenia úryvkov žalmových textov Spievam Ti, Pane (2013) pre mezzosoprán a gitaru, v ktorých spoločne meditovali Eva Šušková a Martin Krajčo. Koncíznosť autorskej výpovede s vkusným a trefným dokreslením textovej pointy v sprievodnom gitarovom parte (bez nadmernej ilustratívnosti) obaja interpreti skvele pochopili. 

Zaujímavé bolo aj súznenie ženského hlasu (Irena Troupová) so sólovými husľami (Alan Vizváry) v Piatich piesňach na slová Gabriely Jurolekovej (2023). Drobný cyklus na nemecké texty v inej podobe predostieral vzťah človeka a Stvoriteľa, dobra a zla, spravodlivosti a bezprávia, vzťah plný drámy, ale aj odovzdania, ktorého štylistika opäť nemá ďaleko k starozákonným textom žalmov či prorokov. Ďalším vyjadrením tohto vzťahu – v čisto inštrumentálnej podobe – bola Kubičkova klavírna sonáta s podtitulom Pane, k Tebe sa utiekam, Ty si mi všetkým, ktorej drámu s citom a pochopením pre autorovu poetiku výborne rozohrala Alena Hučková. 

Záver vyplnil technicky pomerne náročný Koncert pre kontrabas a klavír (2019), kde sa s Hučkovej sprievodom prezentoval výborne pripravený Ján Krigovský. Tentokrát bez programu, len s čisto hudobnou invenciou skladateľa inklinujúceho v tomto prípade k svojskej podobe neoklasicistického vyjadrovacieho jazyka s jasne deklarovanou príslušnosťou k svetu klasickej harmónie. Pravda, vždy ide o vec individuálneho vkusu, no ak je toto pre skladateľa cesta, ako publiku presvedčivo sprostredkovať zážitok z interpretačnej aj skladateľskej tvorivosti, tak prečo nie. 

Ad multos annos!

(Robert Kolář, HŽ 2023/10, s. 6)